AGATA MILIZIA
IN CONVERSATION WITH
DENISA TOMKOVÁ
How did you get into art practice and what inspires your work?
/
Ako si sa dostala k umeleckej praxi a čo inšpiruje tvoju tvorbu?
Drawing has always been a constant part of my life. Over the past few years, with the help of my studies and the people who have accompanied me on this journey, I have developed a multi-disciplinary art practice. Even now, drawing is a fundamental component of my work, but one that is considerably more private. It is challenging to describe in a few words what inspires me. I am a very curious person and nothing will fail to intrigue me. As I almost compulsively consume films and books, cinema and literature play a significant part in my work. I am currently reading fantasy books written by female authors from the 18th century to the present, ranging from the gothic novel to science fiction. The most direct means of putting down ideas for me are drawing and writing. I then develop these concepts into more technically challenging installations that may include sculpture and sound. I try to use recycled and second-hand materials in my sculptural practice. Sometimes starting from a quote or an anecdote, an observation made while walking around the city or riding the tram, I imagine scenes that begin in everyday life and progress into the surreal. I regularly publish the texts and poems I write (translated into English) on my website.
/
Kreslenie bolo vždy stálou súčasťou môjho života. Za posledných niekoľko rokov som s pomocou štúdia a ľudí, ktorí ma na tejto ceste sprevádzali, rozvinula multidisciplinárnu umeleckú prax. Aj teraz je kresba základnou zložkou mojej práce, ktorá je však podstatne súkromnejšia. Je náročné niekoľkými slovami opísať, čo ma inšpiruje. Som veľmi zvedavý človek a nič ma nepochybne nezaujme. Keďže takmer nutkavo konzumujem filmy a knihy, kinematografia a literatúra zohrávajú v mojej tvorbe významnú úlohu. V súčasnosti čítam fantasy knihy napísané autorkami od 18. storočia až po súčasnosť, od gotického románu až po sci-fi. Najpriamejšími prostriedkami na zaznamenávanie nápadov sú pre mňa kreslenie a písanie. Tieto koncepty potom rozvíjam do technicky náročnejších inštalácií, ktoré môžu zahŕňať sochu a zvuk. Vo svojej sochárskej praxi sa snažím využívať recyklované a použité materiály. Niekedy vychádzam z citátu alebo anekdoty, z pozorovania, ktoré som urobil počas prechádzky po meste alebo jazdy električkou, a predstavujem si scény, ktoré začínajú v každodennom živote a prechádzajú do surrealizmu. Texty a básne, ktoré píšem (preložené do angličtiny), pravidelne uverejňujem na svojej webovej stránke.
What do you think the social role of an artist should be nowadays?
/
Aká by podľa vás mala byť spoločenská úloha umelca v súčasnosti?
First and foremost, artists should be people with independent and critical thought. I believe it's important to keep at least one foot on the ground. For instance, in order to make a living, I also take other jobs where I come into contact with people who are not related to art. Conversations with coworkers who have a quite different cultural background from mine frequently help me to broaden my perspective on things. The world of artists and art workers is a community that on the one hand is highly diverse and interesting, but on the other hand is sometimes totally cut off from the outside world. I think that artists need to be keen observers of the world around them. Although it can be challenging to explain my way of life to someone who is not familiar with visual arts, most people are eager to learn about my story—just as I am to hear about theirs. The world at large and artists should be in constant communication. Making projects that encourage conversation and contemplation is one of my personal objectives. I first used this approach for my debut solo exhibition "DeepSéance," which was a part of my graduation. Visitors could view the ceramic sculptures that were scattered about the room, listen to a sound installation, and sit and unwind inside a white room with rounded corners that was illuminated only by daylight. In contrast to a theater, the space offered a place to relax without being bound by a time schedule.
/
Umelci*kyne by mali byť predovšetkým ľudia s nezávislým a kritickým myslením. Som presvedčená, že je dôležité zostať aspoň jednou nohou na zemi. Napríklad, aby som sa uživila, beriem aj iné zamestnania, v ktorých prichádzam do styku s osobami, ktoré nemajú vzťah k umeniu. Rozhovory so kolegami*gyňami, ktorí*é majú celkom iné kultúrne zázemie ako ja, mi často pomáhajú rozšíriť si pohľad na veci. Svet umelcov*kýň a umeleckých pracovníkov*čiek je komunita, ktorá je na jednej strane veľmi rozmanitá a zaujímavá, ale na druhej strane je niekedy úplne odrezaná od vonkajšieho sveta. Myslím si, že umelci*kyne musia byť pozornými pozorovateľmi sveta okolo seba. Hoci môže byť náročné vysvetliť môj spôsob života niekomu, kto nie je oboznámený s výtvarným umením, väčšina ľudí sa chce dozvedieť o mojom príbehu - rovnako ako ja o ich. Svet ako celok a umelci*kyne by mali byť v neustálej komunikácii. Vytváranie projektov, ktoré podnecujú ku konverzácii a kontemplácii, je jedným z mojich osobných cieľov. Prvýkrát som tento prístup použila pri svojej debutovej samostatnej výstave “DeepSéance”, ktorá bola súčasťou mojej diplomovej práce. Návštevníci si mohli prezrieť keramické sochy, ktoré boli rozmiestnené po miestnosti, vypočuť si zvukovú inštaláciu a posedieť si a oddýchnuť si v bielej miestnosti so zaoblenými rohmi, ktorá bola osvetlená len denným svetlom. Na rozdiel od divadla tento priestor ponúkal miesto na oddych bez toho, aby bol viazaný časovým harmonogramom.
Tell me about your work in the exhibition Still Here. What themes does this project address and in what ways?
/
Povedz mi niečo o svojej práci na výstave Still Here. Aké témy tento projekt adresuje a akým spôsobom?
Meditations from the rocky sphere is an approximately eleven-minute audio work based on a fictional podcast. I imagined a show hosted by a couple that deals with current events from a poetic perspective. The voices are those of an English voice over actress and an American male voice generated using a very sophisticated text-to-speech software. The two read aloud a text I wrote that explores the relationship between humans and flora and fauna from unexpected angles, from micro to macro. In the exhibition, visitors can listen to the piece with headphones. To encourage a more intimate encounter between the listener and the work, I chose to utilise headphones over speakers. In addition to listening to my sound installation, I invite the public to pay attention to the signals that our bodies and the environment around us communicate to us. Is it possible for humans to make compromises in order to survive, but more importantly, to coexist peacefully with every other species on this planet before it ends in annihilation? Also: Is it possible for certain people to cease thinking in terms of growth and finally put an end to the insatiable need to possess and subsequently destroy more? These are the questions that arise.
/
Meditations from the rocky sphere je približne jedenásť minútové zvukové dielo, ktoré je založené na fiktívnom podcaste. Predstavovala som si reláciu, ktorú moderuje dvojica a ktorá sa zaoberá aktuálnymi udalosťami z poetického hľadiska. Hlasy sú hlasy anglickej dabérky a amerického mužského hlasu generované pomocou veľmi sofistikovaného softvéru na prevod textu na reč. Títo dvaja nahlas čítajú text, ktorý som napísala a v ktorom sa vzťah medzi ľuďmi a flórou a faunou skúma z nečakaných uhlov pohľadu, od mikro po makro. Na výstave si návštevníci môžu dielo vypočuť so slúchadlami. Aby som podporila intímnejšie stretnutie poslucháča s dielom, zvolila som slúchadla namiesto reproduktorov. Okrem počúvania mojej zvukovej inštalácie vyzývam verejnosť, aby venovala pozornosť signálom, ktoré nám sprostredkúvajú naše telá a prostredie okolo nás. Je možné, aby ľudia robili kompromisy v záujme prežitia, ale najmä v záujme mierového spolužitia s každým iným druhom na tejto planéte skôr, než sa to skončí vyhladením? Tiež: Je možné, aby niektorí ľudia prestali myslieť v zmysle rastu a konečne skoncovali s neukojiteľnou potrebou vlastniť a následne ničiť viac? To sú otázky, ktoré sa vynárajú.
Do you think it is possible to imagine a more positive future through art outside of the reality of our current global experience? Does art have the potential to imagine new social structures?
/
Myslíš si, že je možné predstaviť si pozitívnejšiu budúcnosť prostredníctvom umenia mimo reality našej súčasnej globálnej skúsenosti? Má umenie potenciál predstaviť si nové sociálne štruktúry?
Everyone ought to imagine a positive future. As much as I love dystopian science fiction, we all need to be a little more optimistic in order to survive in the current world. Especially since the beginning of the pandemic, there is a widespread malaise about the world we currently live in. This, in my opinion, is a consequence of how many dramatic events we see every day in the news and on social media. I believe it is not possible for a human being to process such a vast amount of negative information. Between injustice and destruction, in today's society, there are also some bright aspects. For instance, as a woman from Europe, I am happy to be alive today and to have had the freedom to choose my career and way of life, regardless of my gender. I try to be optimistic and believe that artists are capable of envisioning new social and sustainable models. I'd even go so far as to suggest that artists might serve as a potential inspiration to society.
/
Každý by si mal*a predstaviť pozitívnu budúcnosť. Hoci mám rada dystopické sci-fi, všetci musíme byť trochu optimistickejší, aby sme v súčasnom svete prežili. Najmä od začiatku pandémie panuje všeobecná malátnosť zo sveta, v ktorom v súčasnosti žijeme. Podľa môjho názoru je to dôsledok toho, koľko dramatických udalostí vidíme každý deň v správach a na sociálnych sieťach. Myslím si, že pre človeka nie je možné spracovať také obrovské množstvo negatívnych informácií. Medzi nespravodlivosťou a deštrukciou sa v dnešnej spoločnosti vyskytujú aj svetlé stránky. Napríklad ako žena z Európy som šťastná, že dnes žijem a že som si mohla slobodne vybrať svoju kariéru a spôsob života bez ohľadu na pohlavie. Snažím sa byť optimistická a verím, že umelci sú schopní predstaviť nové sociálne a udržateľné modely. Dokonca by som zašla tak ďaleko, že by som naznačila, že umelci*kyne môžu slúžiť ako potenciálna inšpirácia pre spoločnosť.