CHARMAINE
DE HEIJ
IN CONVERSATION WITH
DENISA TOMKOVÁ
How did you get into art practice and what inspires your work?
/
Ako si sa dostala k umeleckej praxi a čo inšpiruje tvoju tvorbu?
In my work I reflect on contemporary issues that concern me on a personal level. I explore a variety of topics; they can come from a psychological state of being to identity. I have a mixed heritage coming from the Netherlands and Suriname. With my work I want to represent my cultural heritage and create understanding. Even as a young child I already had a big interest in art. I loved, and still love, going to museums. I was always looking at photographs in my mother's fashion magazines and I loved to take photographs with an analogue camera. The first time I got goosebumps after seeing a photograph was when I was about fourteen. It was after seeing Gregory Crewdson's work. In high school, after seeing my photographs, my teacher asked me why I was not studying photography. It got me thinking and I decided to become a photographer.
/
Vo svojej práci sa zamýšľam nad súčasnými problémami, ktoré sa ma týkajú aj v osobnej rovine. Skúmam rôzne témy; môžu vychádzať z psychologického stavu bytia až po identitu. Mám zmiešané dedičstvo pochádzajúce z Holandska a Surinamu. Svojou prácou chcem reprezentovať svoje kultúrne dedičstvo a vytvárať porozumenie. Už ako malé dieťa som mala veľký záujem o umenie. Rada som chodila a stále rada chodím do múzeí. Vždy som si prezerala fotografie v módnych časopisoch od mojej mamy a rada som fotografovala analógovým fotoaparátom. Prvýkrát mi naskočila husia koža z fotografie, keď som mal asi štrnásť rokov. Bola to práca Gregoryho Crewdsona. Na strednej škole sa ma učiteľ po tom, čo videl moje fotografie, spýtal, prečo neštudujem fotografiu. Prinútilo ma to zamyslieť sa a rozhodla som sa stať fotografkou.
What are the most important questions you look to answer in your practice and why?
/
Aké sú najdôležitejšie otázky, na ktoré hľadáš odpovede vo svojej praxi, a prečo?
In my practice, I have a variety of questions that I want to answer. Some of my projects are really personal, where I use photography as a tool for healing. Other projects relate to my cultural heritage. I always have a personal connection with the topics. I'm about to start a project on racism. For me my practice is there to confront and to let people think.
/
Vo svojej praxi mám množstvo otázok, na ktoré chcem hľadať odpovede. Niektoré z mojich projektov sú naozaj osobné, kde používam fotografiu ako nástroj na liečenie. Niektoré iné projekty sa týkajú môjho kultúrneho dedičstva. Vždy mám k témam osobný vzťah. Čoskoro začnem projekt o rasizme. Moja prax je tu preto, aby konfrontovala a nútila ľudí premýšľať.
What do you think the social role of an artist should be nowadays?
/
Aká by podľa vás mala byť spoločenská úloha umelca v súčasnosti?
Personally, I think an artist should try to start a dialogue. I see art as a tool for reflection. In my practice I position myself in a social role. It is important to me that the viewer encounters issues they might not be aware of. I see myself also as an activist and in some of my projects this role appears.
/
Osobne si myslím, že umelec*kyňa by sa mal*a pokúsiť začať dialóg. Umenie vnímam ako nástroj na reflexiu. Vo svojej praxi sa staviam do sociálnej úlohy. Je pre mňa dôležité, aby sa divák*čka stretol*a s otázkami, ktoré si možno neuvedomuje. Vnímam sa aj ako aktivistka a v niektorých projektoch sa táto úloha objavuje.
Tell me about your work in the exhibition Still Here. What themes does this project address and in what ways?
/
Povedz mi niečo o svojej práci na výstave Still Here. Aké témy tento projekt adresuje a akým spôsobom?
My project Sowtu Watra is about the colonial relationship between the Netherlands, the sea and Suriname. The sea was a pathway of many horrors, the largest migration, collective trauma and colonization. The work is a way to heal the collective body through art. It is a remembrance of the past and a tool for decolonization. The work comes in a juxtaposition of pairs. There is always one image of the Atlantic ocean with the written word on it. The words are actions performed to the enslaved. Next to it, I created digital collages. These are archival images of Suriname combined with other images. Some of them behold what has been created on the plantations.
/
Môj projekt Sowtu Watra je o koloniálnom vzťahu medzi Holandskom, morom a Surinamom. More bolo cestou mnohých hrôz, najväčšej migrácie, kolektívnej traumy a kolonizácie. Práca je spôsobom, ako prostredníctvom umenia liečiť kolektívne telo. Je to spomienka na minulosť a nástroj dekolonizácie. Dielo vychádza v juxtapozícii dvojíc. Vždy je tam jeden obraz Atlantického oceánu s napísaným slovom. Slová sú činnosti vykonávané na zotročených. Vedľa neho som vytvorila digitálne koláže. Sú to archívne zábery Surinamu v kombinácii s inými obrazmi. Na niektorých z nich je vidieť, čo vzniklo na plantážach.
Do you think it is possible to imagine a more positive future through art outside of the reality of our current global experience? Does art have the potential to imagine new social structures?
/
Myslíš si, že je možné predstaviť si pozitívnejšiu budúcnosť prostredníctvom umenia mimo reality našej súčasnej globálnej skúsenosti? Má umenie potenciál predstaviť si nové sociálne štruktúry?
I think it is possible to create a more positive future through art. As stated by James Baldwin: “History is not the past. It is the present. We carry our history with us. We are our history. If we pretend otherwise, we are literally criminals”. In my opinion, using the past can influence the present and create a better future. A new social structure can not be created, without looking at the past.
/
Myslím si, že prostredníctvom umenia je možné vytvoriť pozitívnejšiu budúcnosť. Ako povedal James Baldwin: "História nie je minulosť. Je to prítomnosť. Svoju históriu si nesieme so sebou. My sme naša história. Ak predstierame opak, sme doslova zločinci". Podľa mňa využívanie minulosti môže ovplyvniť prítomnosť a vytvoriť lepšiu budúcnosť. Novú spoločenskú štruktúru nemožno vytvoriť bez toho, aby sme sa pozreli na minulosť.