JENA JANG
IN CONVERSATION WITH
DENISA TOMKOVÁ
How did you get into art practice and what inspires your work?
/
Ako si sa dostala k umeleckej praxi a čo inšpiruje tvoju tvorbu?
When I was a one year old baby, I would grab pencils and crayons and draw everywhere in the house, so my mum had to put white paper everywhere I could possibly draw. My mum took me to an art kindergarten, where teachers told me that I was very talented at drawing. I started playing the piano when I was three, but I didn’t want to play by notation, I preferred to play my own way, so I often adapted existing music notations. I found out that I preferred certain sound combinations and harmonies. I was good at singing too, but was extremely shy and had stage fright, so I decided to focus on improving my drawing skills. As time went on, I entered an art university, and I’m still drawing, but recently I came back to making music.
/
Keď som bola malá, a mala som jeden rok, chytila som ceruzky a pastelky a kreslila som všade v dome, takže mama musela dať biely papier všade, kde som mohla kresliť. Mama ma vzala do umeleckej škôlky, kde mi učitelia povedali, že som veľmi talentovaná na kreslenie. V troch rokoch som začala hrať na klavíri, ale nechcela som podľa nôt, ale radšej som hrala po svojom, takže som si často prispôsobovala existujúce notové zápisy. Zistila som, že uprednostňujem určité zvukové kombinácie a harmónie. Bola som dobrá aj v speve, ale bola som nesmierne plachá a mala som trému, preto som sa rozhodla zamerať na zlepšenie svojich kresliarskych schopností. Čas plynul, nastúpila som na umeleckú univerzitu a stále kreslím, ale nedávno som sa vrátila k hudobnej tvorbe.
What are the most important questions you look to answer in your practice and why?
/
Aké sú najdôležitejšie otázky, na ktoré hľadáš odpovede vo svojej praxi, a prečo?
Firstly, my focus is the representation of energy and its movement; I am aiming for synesthesia in art—a fusion of different senses. It is also about auragraphy: capturing moments of the cycle of energy, emotions and feelings and the changes that are presented in different combinations of different colours, personalities and energies in the scene. Thus, it was natural for me to engage with various mediums, such as: video art (image movement), music (sound/vibration movement), and performance (body movement). Secondly, improvisation and automatism are the key points in my art realm. I have been challenging myself to face and walk blind to the mystery. After many years of self-training, I realised that it needs hyper concentration and experiencing flow, which brought me somewhere in between personal references to the past and an unconscious state of mind—personality, tendencies, genetic habits, tastes, and a drop of unknown complete chaos. Lastly, when I did ritual performances, I experienced division between myself and the audience, which ironically gave us a chance to think about ourselves—collective meditation. I felt comfortable sharing my energy in the air, the space and with everyone who was there. I felt eternal freedom.
/
V prvom rade sa zameriavam na zobrazovanie energie a jej pohybu, a preto sa usilujem o synestéziu v umení - spojenie rôznych zmyslov. Taktiež ide o auragrafiu: zachytávajú okamihy kolobehu energie, emócií a pocitov a zmeny, ktoré sú prezentované v rôznych kombináciách rôznych farieb, osobností a energií na scéne. Preto bolo pre mňa prirodzené zaoberať sa rôznymi médiami, ako: videoart (pohyb obrazu), hudba (zvuk/vibrácie pohybu) a performance (pohyb tela). Po druhé, improvizácia a automatizmus sú kľúčovými bodmi v mojej umeleckej sfére. Vyzývala som sama seba, aby som čelila tajomstvu a kráčala po ňom naslepo. Po mnohých rokoch seba tréningu som si uvedomila, že to chce hyper koncentráciu a prežívanie flow, čo ma priviedlo niekam medzi osobné odkazy na minulosť a nevedomý stav mysle - osobnosť, tendencie, genetické návyky, vkus a kvapku neznámeho úplného chaosu. Napokon, keď som robila rituálne predstavenia, zažila som rozdelenie medzi sebou a publikom, čo nám paradoxne poskytlo možnosť rozmýšľať o sebe - kolektívnu meditáciu. Cítila som sa príjemne, keď som zdieľala svoju energiu vo vzduchu, v priestore a so všetkými, ktorí tam boli. Cítila som večnú slobodu.
Tell me about your work in the exhibition Still Here. What themes does this project address and in what ways?
/
Povedz mi niečo o svojej práci na výstave Still Here. Aké témy tento projekt adresuje a akým spôsobom?
Each of us here required many ancestors from the past in order to exist now. They are not with us in this world, but they are with-in us now. Our ancestors travelled thousands and thousands of kilometres to bring us to where we are. A long time ago, our ancestors used to be neighbours or enemies, but technological developments such as aviation, the Internet and globalisation - although it has its pros - have made us live together with a diversity of races and personalities. Shamanistic rituals used to be a feast where everyone in the town gathered in one place. The role of neo-shamans is to connect past and present time through training themselves in spiritual practises learnt from ancient shamanism, and renewing and reconstructing them into the contemporary art scene and the world. Spiritual Container is a musically-conducted ritual performance that consumes the physical energy of the performer and expels all negativity from their body. The music will travel with us from calmness, through wildness, to silence. The audience is allowed to express their feelings during the performance: sing, scream, dance or move. I want to deliver the message that we can overcome the obstacles in front of us, stay stronger and most importantly stay together.
/
Každý z nás tu potreboval mnoho predkov z minulosti, aby mohol teraz existovať. Nie sú s nami na tomto svete, ale teraz sú v nás. Naši predkovia prešli tisíce a tisíce kilometrov, aby nás priviedli tam, kde sme. Kedysi dávno boli naši predkovia susedia alebo nepriatelia, ale technologický rozvoj, ako napríklad letectvo a internet, a globalizácia, aj keď má svoje klady aj zápory, spôsobili, že žijeme spolu s rozmanitými rasami a osobnosťami. Šamanské rituály boli kedysi slávnosťou, na ktorej sa všetci v meste zhromaždili na jednom mieste. Úlohou neošamanov je spájať minulú a súčasnú dobu tým, že sa trénujú v duchovných praktikách, ktoré sa naučili z dávneho šamanizmu, a obnovujú a rekonštruujú ich do súčasnej umeleckej scény a sveta. Spiritual Container je hudobne vedené rituálne predstavenie, ktoré spotrebúva fyzickú energiu umelca a vytláča z jeho tela všetku negativitu. Hudba s nami bude putovať od pokoja, cez divokosť až po ticho. Diváci môžu počas predstavenia vyjadriť svoje pocity: spievať, kričať, tancovať alebo sa ľubovoľne pohybovať. Chcem odovzdať posolstvo, že môžeme prekonať prekážky, ktoré sú pred nami, zostať silnejší a hlavne zostať spolu.
Do you think it is possible to imagine a more positive future through art outside of the reality of our current global experience? Does art have the potential to imagine new social structures?
/
Myslíš si, že je možné predstaviť si pozitívnejšiu budúcnosť prostredníctvom umenia mimo reality našej súčasnej globálnej skúsenosti? Má umenie potenciál predstaviť si nové sociálne štruktúry?
Yes, we need some spice in our lives: dreams and fantasies. Art is one of the most powerful tools for visualising imaginations and future visions,- it is often a gateway to a discussion introducing new possibilities, directions and suggestions, which can be impactful to a certain degree of change in our society. If art's presentation and message were appealing and thought-provoking, more people would be interested in learning more about it. Could the public intelligibility of art have an impact on our society? I have no answer, but I believe that great luck is required. Apart from art itself and exhibitions, art dealing with social issues and their possible future solutions can be discussed at educational or social events such as seminars, workshops, or conferences.
/
Áno, v našom živote potrebujeme nejaké korenie: sny a fantázie. Umenie je jedným z najsilnejších nástrojov vizualizácie predstáv a vízií budúcnosti, takže je často vstupnou bránou do diskusie, ktorá prináša nové možnosti, smery a návrhy, ktoré môžu mať vplyv na určitý stupeň zmeny v našej spoločnosti. Ak by boli prezentácia a posolstvo umenia príťažlivé a podnetné, viac ľudí by malo záujem dozvedieť sa o ňom viac. Mohla by mať verejná zrozumiteľnosť umenia vplyv na našu spoločnosť? Nemám odpoveď, ale verím, že je potrebné veľké šťastie. Okrem samotného umenia a výstav sa o umení zaoberajúcom sa spoločenskými problémami a ich možnými riešeniami v budúcnosti môže diskutovať na vzdelávacích alebo spoločenských podujatiach, ako sú semináre, workshopy alebo konferencie.