top of page

LÍVIA
SUCHÁ

Miesto a rok narodenia: Bratislava, 2000

Žije a pracuje: Stupava / Bratislava

Štúdiá: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, 2019-

sucha.livia@gmail.com | instagram

 

 

Lívia Suchá je študentkou VŠVU na katedre Grafiky a iných médií. Mladá študentka vystavovala svoje diela počas kolektívnej výstavy LUSTR on Tour; Moving Station v Plzni /2021/ alebo na Festivale ilustrácie a komixu LUSTR v Prahe /2020/. V nasledujúcom rozhovore sa dozvieme čosi bližšie o jej tvorbe, ale aj o nej samotnej.

Čo podnietilo výber štúdia grafiky a nových médií? 

„Asi určite ma ovplyvnilo moje predchádzajúce štúdium na Bratislavskej ŠUP-ke, kde som sa venovala práve tomuto médiu. Avšak, aby sme sa možno vrátili úplne na začiatok, tak to bude práve moje detstvo a Základná umelecká škola v Stupave, odkiaľ pochádzam.“

Ako si sa dopracovala k médiu grafiky a čo ťa najviac zaujalo práve pri výbere tohto média? Predchádzalo tomu najskôr hľadanie média, ktoré ti vyhovuje, alebo si vždy inklinovala ku grafike?

„Ako som už spomínala, ovplyvnila ma základná umelecká škola, kde som sa dostala po prvýkrát do kontaktu s grafikou. Určite má na tom veľkú zásluhu naša pedagogička, akademická maliarka Alena Dzianová. Bola totiž žiačkou Oresta Dubaya. Práve ona, ktorá nám predstavila základné techniky a postupy. Na jej hodinách sme si ich mohli nielen vyskúšať a naučiť sa technické zručnosti, ale predstavila nám aj základy dejín umenia a dejín grafiky. Na konci roka nás tak čakali záverečné skúšky z dejín ale aj praktické výstupy. Okrem iného ma ku grafike istým spôsobom priviedla aj moja sesternica Ivana Palečková, ktorá je grafická dizajnérka a pracuje ako freelancer. 
 

Aby som odpovedala na druhú časť otázky, tak bola to asi práve linka, ktorá mi umožňuje slobodný prístup, môžem si uvoľniť zápästie a nemám pocit obmedzenia médiom. V maľbe som si obľúbila možnosti využívania farebných plôch, čo rada kombinujem so spomínanou líniou, hoci využívam aj monochróm alebo aj viac farieb.“

DSC_8399.jpg

 

 

Aký typ grafickej / tlačovej formy preferuješ, k čomu najviac inklinuješ?

 

„Myslím, že nemám výrazné preferencie, čo sa týka techniky. Väčšinou záleží od toho, čo chcem dosiahnuť. Často kombinujem rôzne techniky, využívam z časti maľbu s digitálnym postupom, ktoré v konečnom dôsledku vyzerajú ako digitálny sken. Samozrejme kombinujem aj klasické techniky, ale využívam aj digitálny tablet. Čo však nemám moc rada, je koláž, len nie lepiť a strihať!“

 

Vo svojej tvorbe sa venuješ aj ilustrácii a animácii, ale najmä grafike. Väčšinou tvoje tvorby spájajú charakteristické postavičky pôsobiace monumentálne. Preberáš inšpiračné zdroje z populárnej kultúry súčasnosti, alebo sa inšpiruješ vizuálnou kultúrou špecifického obdobia / alebo vizuálnym prejavom špecifického smeru? Ak nie, otázka znie, ako si sa dopracovala k danému prejavu?

 

„Nad touto otázkou musím premýšľať. Ku kresbe postavičiek som sa dostala už počas strednej školy, kde sme mali šuplíkové skicáre alebo poznámkové bloky. Asi v treťom ročníku sme mali vyučujúceho Mareka Cinu, ktorý mal tendenciu nám listovať v skicári a práve on ma podporil a navrhol, že by som mohla urobiť niečo väčšie. Tak som sa do toho pustila a začala som pracovať na postavičkách, ktoré nemali nijako vyhranené pohlavie, išlo skôr o základné črty. Zároveň ako sa mením ja, menia sa aj postavičky. Záležalo od môjho rozpoloženia, naladenia alebo ide o voľnú spontánnu tvorbu. Hľadala som expresívny výraz, emóciu, ale skôr ako o tvár, mi išlo o kompozíciu. Môžem povedať, že som čiastočne objavila aj čaro SORELY. Učaroval mi výraz postáv v centre, monumentalita, repetitívny kompozície, zrkadlenie, symetria. Avšak zaujali ma aj figuratívne kompozície baroka a rokoka. Zároveň skicujem aj čo vidím, keď ma niečo zaujme - ako ľudia na zastávke, v autobuse či vo vlaku. Dá sa povedať, že sa inšpirujem aj scénami v každodennom živote.“

Názvy tvojich diel sú špecifické, ako k nim prichádzaš? Považuješ názvy svojich diel za smerodajné? 

„Myslím, že by som ich nenazvala smerodajnými. Ide skôr o to, čo mi napadne ako prvé, voľná asociácia. Nepovažujem to za najdôležitejšiu časť diela. Rozumiem, že sa od toho niektorý divák môže “odraziť” a následne to môže ovplyvniť interpretáciu. Avšak interpretovať môže divák aj podľa jeho momentálneho naladenia. Názvy teda nie sú tak podstatné, keďže moje diela sú často čitateľné nielen pre mňa ale aj pre diváka.“

DSC_8383.jpg

 

 

Téma nového ročníka je kríza. Ako rozumieš danému pojmu a ako sa prejavuje v tvojej tvorbe? Bola si niekedy zasiahnutá napríklad tvorivou krízou počas tvojej tvorby? Ak áno, ako si sa s ňou vyrovnávala? 

 

„Kríza pre mňa je najmä situácia, kedy sa zaseknem a neviem z nej vyjsť a občas pramení až do frustrácie. Vtedy kreslím, skicujem, čmáram. Krízu vnímam zároveň ako začiatok, potrebu robiť niečo iné. Napríklad vtedy skúšam prekombinovať techniky, možno menej tabletu. Špekulujem s metódami, spájam, napríklad pred obhajobami som zmenila postup. Nebola som spokojná a tak som využila aj surový sken. V podstate najmä hľadám zmenu. Iný uhol, ako sa k tomu postaviť.“

Rozhovor viedla
LÍVIA
GAZDÍKOVÁ

livika.gazdikova@gmail.com

Miesto a rok narodenia: Trnava, 1997

Žije a pracuje: Trnava

Štúdiá: Trnavská Univerzita v Trnave, 2016 - 2021

Aktivity a spolupráce:

Spoluorganizácia umelecko- historických konferencií Sandr Art a You know Art

Spolupráca pri pamiatkovo-historickom výskume budovy na Hlavnej ulici 17 v Trnave

Spolukurátorstvo výstavy ART/ES

Členka výberovej komisie Galérie Výklad v Trnave

Kurátorka Galérie Výklad v Trnave

Autorka fotografií
NATÁLIA
DOMINIKOVÁ
 
bottom of page