​

Prečo si sa na VŠVU rozhodla práve pre odbor odevný dizajn?

​

“Myslím si, že práve v módnom priemysle a móde ako takej je veľmi veľa priestoru pre zmenu. Keď som stála pred komisiou na VŠVU pri prijímačkách, povedala som, že ja vlastne nemám rada módny priemysel a módu, ale že by som to chcela  postupne meniť, pretože si uvedomujem, že je tam množstvo bodov, kde je potrebná zmena. Podľa tejto prvotnej myšlienky som sa snažila si vyberať neskôr aj témy semestrálnych prác. Samozrejme, že túžba po naplnení tejto “vznešenej” témy ma pohltila. Teraz sa snažím nasmerovať v mojich prácach viac na to, aby mi robili väčšiu radosť alebo radosť ľuďom okolo mňa.”

​

Čo ti teda robí radosť a vieš to komunikovať skrz svoju tvorbu?

“Uplynulý semester som sama nad touto otázkou uvažovala. Rozmýšľala som, čo mi osobne robí radosť, pretože som skoro úplne zabudla rozlišovať, čo robím skutočne rada a čo robím len z nejakej zotrvačnosti. Ako keď niekto číta knihy a vie, že mu tá samotná činnosť  prináša radosť. Uvedomila som si, že zo všetkého najradšej mám trávenie času s ľuďmi a byť len tak sama v prírode. Tieto dve veci mi robia radosť a preto ich chcem prenášať do svojej tvorby. Témy, ktoré som riešila doteraz, mi samozrejme neboli vzdialené. No napĺňanie dosť vážnych ekologických tém ma posunulo do stavu akéhosi skostnatenia a následne aj moja tvorba bola o to viac upnutá a strnulejšia. Napríklad pri kolekcii „Minimal waste story“ som sa príliš sústredila na plnenie  konceptu, ktorý bol vytváranie čo najmenšieho množstva odpadu. Zamerala som sa len na tento jeden problém. Vzišli z toho úplne minimalistické veci, no po výtvarnej stránke boli omnoho slabšie. Tým, že som sa tak sa snažila docieliť myšlienku, voľná kreatíva šla do úzadia. A to chcem postupne na svojej tvorbe meniť.“

​

​

Rozhovor viedla
SOŇA
MIKULÁŠOVÁ