MAIKA DIETERICH
IN CONVERSATION WITH
DENISA TOMKOVÁ
How did you get into art practice and what inspires your work?
/
Ako si sa dostala k umeleckej praxi a čo inšpiruje tvoju tvorbu?
I have always expressed myself through visual output. It wasn’t until I was studying communication design that I really started to express my research and opinions, rather than “just” my personal visual expression. I love researching topics related to society and technology and finding visual expressions through digital or analog tools.
/
Vždy som sa vyjadrovala prostredníctvom vizuálnych výstupov. Až počas štúdia komunikačného dizajnu som začala skutočne tvoriť, aby som vyjadrila svoj výskum a názory, a nie "len" svoj osobný vizuálny prejav. Rada skúmam témy týkajúce sa spoločnosti a technológií a hľadám vizuálne vyjadrenia prostredníctvom digitálnych alebo analógových nástrojov.
What are the most important questions you look to answer in your practice and why?
/
Aké sú najdôležitejšie otázky, na ktoré hľadáš odpovede vo svojej praxi, a prečo?
I think my work is less about trying to find answers to questions than about showing new perspectives. Giving things a visual form that usually cannot be seen, or shaping a space to make contact with new perspectives.
/
Myslím, že v mojej práci nejde ani tak o hľadanie odpovedí na otázky, ako skôr o ukazovanie nových perspektív. Dávať veciam vizuálnu podobu, ktorú zvyčajne nie je možné vidieť, alebo formovať priestor na nadviazanie kontaktu s novými perspektívami.
What do you think the social role of an artist should be nowadays?
/
Aká by podľa vás mala byť spoločenská úloha umelca v súčasnosti?
I’m sure there are countless “right” ways to be an artist. But one role that I find very interesting is the artist as a curator and conceptual thinker, rather than an artisan who perfects a technique. This role is definitely not new, but it reaches new dimensions as artists create using things like machine learning or other generative tools.
/
Som si istá, že existuje nespočetné množstvo "správnych" spôsobov, ako byť umelcom*kyňou. Ale jedna úloha, ktorá mi pripadá veľmi zaujímavá, je umelec*kyňa ako kurátor*ka a koncepčný mysliteľ*ka, a nie ako remeselník*čka, ktorý zdokonaľuje techniku. Táto úloha určite nie je nová, ale dosahuje nové rozmery, keď umelci*kyne tvoria pomocou vecí, ako je strojové učenie alebo iné generatívne nástroje.
Tell me about your work in the exhibition Still Here. What themes does this project address and in what ways?
/
Povedz mi niečo o svojej práci na výstave Still Here. Aké témy tento projekt adresuje a akým spôsobom?
The work deals with the aesthetics of language. I wrote a small programme that creates animations based on the grammatical structures of different languages. Things like the number of characters in the alphabet or the number of tenses in the language are the data input that determines factors like the amount of particles in the animation, or how long they remain visible. As a result, two languages from the Indo-European language family usually look very similar, while languages from different language families look very different. It is quite fun to play with and some of the results are very beautiful. I think what's interesting about this work is to think about how we usually perceive the aesthetics of language and how this differs from (or maybe not?) this experiment on the visual language aesthetics.
/
Práca sa zaoberá estetikou jazyka. Napísala som malý program, ktorý vytvára animácie na základe gramatických štruktúr rôznych jazykov. Veci ako počet znakov v abecede alebo počet časov v jazyku sú vstupnými údajmi, ktoré určujú faktory ako množstvo častíc v animácii alebo ako dlho zostanú viditeľné. Výsledkom je, že dva jazyky z indoeurópskej jazykovej rodiny zvyčajne vyzerajú veľmi podobne, zatiaľ čo jazyky z rôznych jazykových rodín vyzerajú veľmi odlišne. Je to celkom zábavné a niektoré výsledky sú veľmi krásne. Myslím, že zaujímavé na tejto práci je zamyslieť sa nad tým, ako zvyčajne vnímame estetiku jazyka a ako sa to líši (alebo možno nie?) od tohto experimentu s vizuálnou estetikou jazyka.
Do you think it is possible to imagine a more positive future through art outside of the reality of our current global experience? Does art have the potential to imagine new social structures? / Myslíš si, že je možné predstaviť si pozitívnejšiu budúcnosť prostredníctvom umenia mimo reality našej súčasnej globálnej skúsenosti? Má umenie potenciál predstaviť si nové sociálne štruktúry?
I think art is one of the best ways to speculate about possible futures or future societies. And that's one of the reasons why a diverse art scene should be accessible to a broad audience. It can change perspectives and start processes of reflection.
/
Myslím si, že umenie je jedným z najlepších spôsobov, ako špekulovať o možných budúcnostiach alebo budúcich spoločnostiach. A to je jeden z dôvodov, prečo by mala byť rozmanitá umelecká scéna prístupná širokému publiku. Môže zmeniť perspektívy a naštartovať procesy reflexie.