top of page

MATEJ
GRZNÁR

Miesto a rok narodenia: Trnava, 2000

Žije a pracuje: Bratislava

Štúdiá: FaVu Brno, Ateliér tělového dizajnu, 2019 - 2021

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, 2020-2021

vimeo

grznarma@gmail.com | instagram

 

 

Matej Grznár je študentom FaVu v Brne, kde študuje telový dizajn. Popri tomto štúdiu v rámci stáží navštevoval aj Ateliér vvv na VŠVU pod vedením Martina Piačeka a Dávida Koroncziho. Tu vo svojej semestrálnej práci spojil všetky hlavné prvky jeho tvorby, teda prácu s upcyklovaným textilom a navyše aj s vlastným dragom.

Dielo dostalo názov DADDRESS a v júni 2021 ho Matej vystavoval v Galérii Umakart v Brne.

_MG_5750.jpg

 

 

Ako si sa dostal k štúdiu telového dizajnu v Brne a čo takéto štúdium zahŕňa?

„K štúdiu na FaVu ma uviedla Natália Drevenáková, ktorá na Těláku študuje. Po dlhšom rozhovore sme sa zhodli, že telový dizajn najviac spĺňa témy, ktorými som sa v ten čas zaoberal. Samotné štúdium v ateliéri sa točí hlavne okolo telesnosti človeka, intimite tiel, gender studies a prakticky všetkého, čo sa dotýka človeka

a performancie. Mediálne je Tělák podobne zameraný ako intermédiá na VŠVU.“

Vedel si, že raz budeš pracovať s odevným dizajnom alebo ťa k tomu niečo podnietilo?

 

„Už na základnej škole som si sketchoval skice, ale akosi som na to zanevrel a vybral si fotografický dizajn. Šitie sa u nás v rodine tak trochu traduje, ale vždy to bola skôr činnosť žien. Základy šitia a strihu mi ukázala hlavne mamina, na strednej som však poznal veľa odeváčiek a scéničiek, ktoré ma posúvali hlavne po technickej stránke.“

Čo pre teba znamená móda v dnešnom svete? Máš predstavu, ktorej sa držíš pri tvorbe nových módnych kúskov? Ako k tejto tvorbe pristupuješ z hľadiska ekológie a s akým materiálom najradšej pracuješ?

„Tvorba odevu sa mi delí na dve roviny, kedy sa snažím šiť buď úplne nositeľné / predajné kúsky, teda zákazky a druhá rovina je viacej abstraktnejšia, kedy sa snažím textil preniesť viac do artovej úrovne, kam spadá aj tvorba kostýmov, napríklad na drag alebo masku. Z hľadiska ekológie sa už od začiatkov snažím šiť lowcost a low waste. Keďže látky sú trochu drahšia záležitosť, upcyklovanie materiálu mi otvorilo oba tieto prístupy, takže to u mňa ide ruka v ruke.“

 

 

Čo alebo kto ťa v tvorbe inšpiruje? 

„Priamo inšpiráciu nemám, každým kúskom alebo kolekciou je to čosi iné. V poslednej dobe ma dosť zaujímajú bájne bytosti v spojitosti s historickým kontextom.“

V čom ťa, či už osobnostne alebo v umeleckej praxi posunuli

a obohatili ateliérové stáže na VŠVU?

„Po prvých klauzúrach na FAVU, ktoré pre mňa nedopadli ideálne a som chcel vyskúšať iné médiá ako tie, čo už som poznal, som zistil, že je vo mne absencia vnímania priestoru ako celku. Zaujal ma Ateliér priestorového dizajnu+ na VŠVU, kde som nakoniec strávil jeden semester a ďalší semester som pokračoval v stáži v Ateliéry vvv. Intermédiá na VŠVU sa z môjho pohľadu intenzívne zaoberajú materiálom, čo som aj postrádal, takže mi dali hlavne širší pohľad na spektrum materiálov v práci. Rád by som ale spomenul veľmi rodinný prístup pedagógov aj žiakov v ateliéry, ktorí mi vždy dali inšpiratívny feedback. Takúto podporu (aj mimo školy) som doteraz zažíval len veľmi málo.“

Vo svojej semestrálnej práci na katedre intermédií s názvom DADDRESS si sa venoval hľadaniu nových hraníc v téme maskulinity a feminity. Podnietila vznik tohto diela kríza, v ktorej sme sa ako ľudstvo v týchto časoch ocitli a snaha objavovať v nej vlastnú identitu? Ako vnímaš problematiku maskulinity?

„Tielka boli vždy dresscode či už pre gayov v 80tych rokoch, sociálnych pracovníkov, alebo pre dnešných maskulínnych mužov. Projekt DADDRESS znamená pre mňa hľadanie určitého balansu medzi týmito typmi, keďže som sa ani s jedným úplne nestotožňoval. Bola to skôr moja osobná kríza v ktorej som sa ocitol ako muž, čiastočne spojená aj s mojim opakujúcim sa coming outom v rodine.“

 

 

Výsledkom tejto práce sa stali večerné šaty pozošívané z tielok. Ako si sa k týmto tielkam dostal a čo všetko symbolizujú?

 

„Symbolika v tejto práci je veľmi silná, asi v každom jednom prvku projektu. Tielko je symbolom dresscodu muža. Fascinoval ma tiež fakt, že tielko nosia muži pod košeľou k saku, aj keď úplne presvitá a prišlo mi to trochu komické. Tielka sú od mojich mužských predkov z rodiny (môj otec, jeho otec...) Vždy som sa pýtal osobne ich, či vlastnia tielka, ktoré by som mohol použiť. Ani jeden muž mi nevedel povedať, či je nejaké vhodné na rozstrihanie, vždy to posúdili ich ženy, ktoré mi tielka odovzdali. Babka z maminej strany sa napríklad rozčuľovala nad faktom, že dedko si oblečie každé tielko, čo vidí a je mu jedno, že je roztrhané, alebo úplne zažltnuté od potu. 

Aké boli reakcie tvojich príbuzných nad nápadom zozbierať tielka?

V tvorbe ma rodina poväčšine podporuje aj keď im podaktoré veci prídu bizarné. Nemyslím si však, že vedeli, že som šaty šil na seba, haha.“

Čo si ty osobne pocítil po procese vzniku týchto šiat? Dospel si k nejakým odpovediam alebo otvorilo to pre teba nejaké nové otázky?

„Samotný projekt so mnou konzultovali vedúci ateliéru. Veľmi mi pomohol ich pohľad na prvky feminity a maskulinity, kedže sú obaja otcovia. Projekt pôvodne začínal s úplne inými otázkami a práve Martin a Dávid mi pomohli nasmerovať sa trochu iným smerom. Procesom tvorby a jej konzultovania sa vynárali stále nové otázky a postupne ich bolo toľko, že stále nemám odpovede na všetky v rámci tejto práce a seba. Je to však stále celé v procese a DADDRESS bol zatiaľ pre mňa len náčrt tejto témy, no dalo mi to oslobodzujúci pocit, keďže som spravil to, čo som sa bál ukázať okoliu už nejakú dobu, a to práve môj drag.“

Výsledná prezentácia DADDRESS má dve verzie. Jedna je osobná

v podobe dragu, kde si využil aj skúsenosti s telovým dizajnom

a druhá ako objekt, zavesená látka na červenom a oranžovom popruhu, teda pravdepodobne po vyzlečení šiat. Prečo si sa rozhodol pre takúto inštaláciu a aká symbolika je vo farebnom rozlíšení týchto popruhov?

„Samotná inštalácia bol akýsi pokus toho, koľko vydržia samotné šaty. Inštalácia sa zakladala na kontrastoch, ako napr. špinavé tielko na ramienku z čistiarne, pracovné popruhy (patriace môjmu otcovi), farebné kontrasty. Takže táto inštalácia bol skôr pokus, kedy som šaty naťahoval a uviazal v priestoroch galérie. Objekt sa postupne začal rozpadať, keďže išlo skôr o test krehkosti, no nakoniec z toho vznikla zaujímavá abstraktná socha.“

Vedel by si stručne zhrnúť, na akých prácach, či kolekciách si doteraz pracoval, čo ťa pri nich inšpirovalo a prípadne ktorá je pre teba najvýznamnejšia?

„Zatiaľ som pracoval na 4 autorských kolekciách. Prvá s názvom VERTICAL UPCYCLING bola čisto upcyklovaná, a práve tá bola pre mňa prelomová, pretože išlo o úplne prvé veci, ktoré som šil a styloval sám. Zatiaľ ma najviac poznačila asi kolekcia CHARCOAL oslavujúca silné ženy. Našiel som akési fóra, kde ľudia vraveli o ženách,

ktoré podporovali možnosť potratu, ako o čarodejniciach. Bola to kolekcia, na ktorú som doposiaľ dostal aj najviac feedbacku, samozrejme aj vďaka babám, s ktorými som na kolekcií pracoval - Kristi Veselá, Zuz Slivková, Kata Chudá, ale bolo ich omnoho viac a ďakujem im za to!“

Rozhovor viedla
KRISTÍNA
MOCKOVÁ

kristy.mockova@gmail.com

Miesto a rok narodenia: Bratislava, 1998

Žije a pracuje: Bratislava

Štúdiá: Univerzita Komenského v Bratislave, 2017 – 2020

 

 

Momentálne sa aktívne venuješ projektu Washed. Ako táto organizácia vznikla a čo je jej náplňou?

 

„Od strednej školy sa venujem kreatívnej činnosti v OZ “Wash_ed,” ktoré sa zameriava na reformu umeleckých inštitúcií a dáva tak priestor mladým umelcom. Podnetom bol nedostatok priestoru v Trenčíne pre mladé umenie, ktorý dostávali hlavne elitársky umelci. Takže náš Washed funguje hlavno ako ktiritka inšitúcií.“

Na čom práve teraz pracuješ a čo by si chcel ešte dosiahnuť?

„Aktuálne mám prvé sketche novej kolekcie, ktorej zatiaľ nechávam voľný priebeh. Pracujem na projekte s Lenkou Klódovou a jej festivale Festival nahých forem, kde odprezentujem jednu experimentálnu (organickú) prácu. :) Ciele priamo stanovené nemám, no veľmi rád by som bol za každú možnosť vystavovať na Slovensku, keďže som sa doteraz prezentoval hlavne v Čechách.“

Autorka fotografií
PAULA
MALINOWSKA
 
bottom of page