Výsledkom tejto práce sa stali večerné šaty pozošívané z tielok. Ako si sa k týmto tielkam dostal a čo všetko symbolizujú?

 

„Symbolika v tejto práci je veľmi silná, asi v každom jednom prvku projektu. Tielko je symbolom dresscodu muža. Fascinoval ma tiež fakt, že tielko nosia muži pod košeľou k saku, aj keď úplne presvitá a prišlo mi to trochu komické. Tielka sú od mojich mužských predkov z rodiny (môj otec, jeho otec...) Vždy som sa pýtal osobne ich, či vlastnia tielka, ktoré by som mohol použiť. Ani jeden muž mi nevedel povedať, či je nejaké vhodné na rozstrihanie, vždy to posúdili ich ženy, ktoré mi tielka odovzdali. Babka z maminej strany sa napríklad rozčuľovala nad faktom, že dedko si oblečie každé tielko, čo vidí a je mu jedno, že je roztrhané, alebo úplne zažltnuté od potu. 

​

Aké boli reakcie tvojich príbuzných nad nápadom zozbierať tielka?

​

V tvorbe ma rodina poväčšine podporuje aj keď im podaktoré veci prídu bizarné. Nemyslím si však, že vedeli, že som šaty šil na seba, haha.“

​

Čo si ty osobne pocítil po procese vzniku týchto šiat? Dospel si k nejakým odpovediam alebo otvorilo to pre teba nejaké nové otázky?

​

„Samotný projekt so mnou konzultovali vedúci ateliéru. Veľmi mi pomohol ich pohľad na prvky feminity a maskulinity, kedže sú obaja otcovia. Projekt pôvodne začínal s úplne inými otázkami a práve Martin a Dávid mi pomohli nasmerovať sa trochu iným smerom. Procesom tvorby a jej konzultovania sa vynárali stále nové otázky a postupne ich bolo toľko, že stále nemám odpovede na všetky v rámci tejto práce a seba. Je to však stále celé v procese a DADDRESS bol zatiaľ pre mňa len náčrt tejto témy, no dalo mi to oslobodzujúci pocit, keďže som spravil to, čo som sa bál ukázať okoliu už nejakú dobu, a to práve môj drag.“

​

Výsledná prezentácia DADDRESS má dve verzie. Jedna je osobná

v podobe dragu, kde si využil aj skúsenosti s telovým dizajnom

a druhá ako objekt, zavesená látka na červenom a oranžovom popruhu, teda pravdepodobne po vyzlečení šiat. Prečo si sa rozhodol pre takúto inštaláciu a aká symbolika je vo farebnom rozlíšení týchto popruhov?

​

„Samotná inštalácia bol akýsi pokus toho, koľko vydržia samotné šaty. Inštalácia sa zakladala na kontrastoch, ako napr. špinavé tielko na ramienku z čistiarne, pracovné popruhy (patriace môjmu otcovi), farebné kontrasty. Takže táto inštalácia bol skôr pokus, kedy som šaty naťahoval a uviazal v priestoroch galérie. Objekt sa postupne začal rozpadať, keďže išlo skôr o test krehkosti, no nakoniec z toho vznikla zaujímavá abstraktná socha.“

​

Vedel by si stručne zhrnúť, na akých prácach, či kolekciách si doteraz pracoval, čo ťa pri nich inšpirovalo a prípadne ktorá je pre teba najvýznamnejšia?

​

„Zatiaľ som pracoval na 4 autorských kolekciách. Prvá s názvom VERTICAL UPCYCLING bola čisto upcyklovaná, a práve tá bola pre mňa prelomová, pretože išlo o úplne prvé veci, ktoré som šil a styloval sám. Zatiaľ ma najviac poznačila asi kolekcia CHARCOAL oslavujúca silné ženy. Našiel som akési fóra, kde ľudia vraveli o ženách,

ktoré podporovali možnosť potratu, ako o čarodejniciach. Bola to kolekcia, na ktorú som doposiaľ dostal aj najviac feedbacku, samozrejme aj vďaka babám, s ktorými som na kolekcií pracoval - Kristi Veselá, Zuz Slivková, Kata Chudá, ale bolo ich omnoho viac a ďakujem im za to!“

​

​

​