„Nastala tam menšia obštrukcia, keďže inštalácia trvala len pár dní, a začalo to hniť. V budúcnosti by som možno skúsila pracovať, buď s inými materiálmi, alebo to nechať nainštalované krátkodobo, keďže sú rúška opäť povinné v interiéry. Tým pádom by ten hnilobný pach možno až tak neprekážal [smiech].“

​

V letnom semestri 2021 Paula začala viac pracovať s vyprázdňovaním kompozície, ktorá je aj markantným prvkom v súčasných kresbách.

V tomto cykle komponuje podobné princípy ako v kresbe, avšak

so skromnejším maliarskym zásahom, čím sa postupne dostala

k veľmi radikálnej syntéze vo vyobrazovaní figúry. Zameriava sa

na konkrétne segmenty, prípadne v geste vystihuje dynamiku tela voľnou rukou. V kresbách pracuje s linearitou, kresebnosťou, bezfarebnosťou, respektíve s čiernou a bielou.

 

„Médium kresby je pre mňa tréning akejsi manieri v geste. Samotný proces trvá dlhšie, kým sa dostanem do určitého stavu, do ‘zenu.’ Cez hľadanie až meditáciu sa dostávam k jednotlivým výsledným dielam. Sú to vlastne automatické kresby. Pracujem s proporciami, ktoré pri transrodovom tele nie sú úplne konvenčné. Baví ma preháňať to, alebo sa baviť s gestom, zvláštnosťou.“

​

Prečo si sa rozhodla ísť týmto smerom vyprázdňovaním

kompozície a linearity?

 

„V maľbe som mala prvotne celkom realistické tendencie. Postupne ako som prišla na VŠVU a dostala som sa do bližšieho styku so súčasným umením a začala som skúmať všetky tie možnosti, ako vo výtvarnom jazyku povedať, čo chcem, odzrkadlilo sa to na mojej tvorbe. Zároveň som začala siahať k radikálnejšej syntéze v kompozícií, pričom sa však nesnažím úplne potlačiť svoje skilly. Stále je to určitý proces, nemyslím si, že som dospela k definitívnemu bodu, ale vnímam túto tendenciu ako osobnú evolúciu maliarskeho rukopisu. Baví ma, že menej je niekedy viac, či už v samotnom prevedení, alebo aj v tom, že tie čistejšie veci nechávajú priestor pre širšiu interpretáciu, alebo aj pre iracionálne prehodnotenie pre oko.“

 

Námetom pre autorku bola denníková výpoveď z posledného obdobia. V cykle z letného semestra 2021 kreuje viaceré roviny:

 

„Stále sa točím okolo somatickosti a pozorovania vývinu sekundárnych pohlavných znakov, ale taktiež skúmam aj tie vnútorné alebo najpovrchovejšie atribúty, ktoré súvisia ako s psychológiou, tak so sociálnym hľadiskom. Prostredníctvom symbolu alegorizujem situácie alebo naratívy, ktoré sa týkajú trans skúsenosti, či už vo zovšeobecnenej alebo osobnej roviny. V porovnaní s mojou dosavadnou tvorbou, kde vždy dominovala akási melancholická, ponurá atmosféra, snažím sa cez priam banálne alegorické symboly odľahčiť túto tenziu a vystihnúť v tom skutočnejšiu podstatu, skrz odosobnenejšiu optiku.“

 

Prečo bolo pre teba potrebné odľahčenie danej témy?

 

„Vo svojej náture som melancholická. Kedysi bola pre moju maľbu príznačná ponurá farebnosť. Aj keď sa mi zároveň páči temnota a dekadencia, nechcem tak úplne vyznievať. V ostatnom období sa veľa vecí začalo meniť aj v mojom prežívaní a vnímaní. Chcela som v maľbe niektoré veci z toho ponechať, ale zároveň nespraviť z toho melodrámu. Snažím sa to už brať menej vážne.“

​

Výber tém a tvorba u autorky vždy súvisí s osobnou skúsenosťou,

s jej životom a jeho prežívaním. Pracuje so segmentovaním jednotlivých častí tela vo figurálnych motívoch, čím upriamuje pozornosť na určité časti, ktoré aj keď sa jedná o detaily, menia celú situáciu ohľadne sociálnej percepcie indivídua. 

​

​