PETRA NELA
PUČEKOVÁ

Miesto a rok narodenia: Bratislava, 1998

Žije a pracuje: Bratislava / Pezinok

Štúdiá: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, 2016-

portfolio

pucekova.petra@gmail.com | instagram

 

Petra Nela Pučeková vo svojej tvorbe skúma hranice jazyka, výmenu informacií medzi tvormi ľudskými aj neľudskými, ich vzájomnú a neodľúčiteľnú vzťahovosť. V prítomnosti je v autorkinej tvorbe silne citeľný romantizujúci element prírody a rituality s ktorými kriticky pracuje a na ich základe prehodnocuje postavenie ženy v súčasnom kontexte. Prirodzene vyhľadáva pomalé, neinvazívne, tiché, kolektívne, skryté a performatívne.

Bakalársky titul získala na VŠVU v Bratislave na katedre Intermédií. Súčasne pokračuje v magisterskom štúdiu.

Čo ťa viedlo k tomu, aby si sa začala venovať umeniu?​

“Myslím si, že sklony sa prejavovali už odmalička. Ževraj som bola veľmi živé dieťa, ktoré neustále tancovalo, spievalo, recitovalo básničky a plakalo, no keď mi dali papier a ceruzky, vedela som hodiny presedieť v tichosti. V ôsmej triede na osemročnom gymnáziu som sa rozhodla vyskúšať príjimačky na strednú umeleckú školu a rodičom som to oznámila až keď ma prijali. Otec bol nejaký čas nahnevaný, no mamina ma ihneď podporila. Tak som sa rozhodla prestúpiť. Štyri roky som študovala grafický a priestorový dizajn a aj keď som zo začiatku milovala byť zavretá v dielni a tlačiť na lise, neskôr som si uvedomila, že dlhé vysedávanie za počítačom a práca v komerčnom sektore grafiky ma nenapĺňa. Bola som mladá a na umenie som sa pozerala veľmi romanticky, zaujímalo ma to "niečo" čo vás dojme, alebo vás nechá sa zamyslieť nad svetom, pootočí vašu každodennosť. A to sa mi pri tvorbe loga, alebo corporate identity nikdy neudialo. V tom čase učil na fotke Dano Dida, ktorý mi prvýkrát povedal o intermédiách na VŠVU a dodal, že by som sa mala prihlásiť. Tak som tu.”

 

 

Čo ťa ovplyvňuje pri tvorbe diel? Čo ťa inšpiruje?


„Všetko. Od nočnej jazdy v aute, cez rozhovory s mojou rodinnou, prírody, koní, vizuálne príťažlívých miest a ľudí. Hľadám "atmosféru", občas si ma nájde sama a keď sa to udeje, snažím sa spätne rozkľúčovať čo ma zaujalo najviac. Samozrejme ma inšpiruje aj práca iných autorov a knihy ktoré čítam. Mám pocit, že proces tvorby je jemne podobný čítaniu, jazyk vo vás spúšťa imaginatívny reťazec obrazov a vy ich podvedome skladáte dokopy.“

Podľa tvojej tvorivej činnosti ťa zaujíma performance. Čo sa ti

na tejto umeleckej forme páči?


 

„Prchavosť formy. Niečo ako predstavenie kúzelníka alebo akrobata v cirkuse. Trik sa udeje a kým sa spamätáte, je preč. Možno ste jediný na svete, kto to videl v tejto podobe a každá repríza bude mať už navždy odchylku. Ľudské telo, tajomnosť celého mechanizmu ktorý roky skúmame, no stále mu úplne nerozumieme, pozerať sa na niečo také, to je predsa fascinujúce. Ľudské telo je tiež najdominantnejším prvkom v priestore a prirodzene si na seba berie pozornosť.“

Zaujímaš sa o reč, reč tela, považujete svoju tvorbu za jazyk sebavyjadrenia?


„Sebavyjadrenie pre mňa nie je len o tvorbe. Ako sebavyjadrenie vnímam aj to, akú pijem kávu, čo si obliekam, na aké filmy chodím a aké vzťahy sa snažím budovať vo svojom okolí.“

000006.JPG

 

 

Performance THE BRIDGE spolu s Máriou Mackovou sa dotýkate mnohých dôležitých otázok, ako je globalizácia, feminizmus, prírodné/ politické hranice. Bol nejaký cieľ, ktorý ste chceli dosiahnuť vytvorením tohto diela?


„Náš cieľ bol jednoduchý, preniesť kanistre s vodou zo strany maďarskej cez most Márie Valérie do Štúrova, na stranu slovenskú. Predpokladali sme, že to bude fyzicky náročné, čo sa nakoniec aj vyplnilo. Celý akt vznikol aj zanikol v momente, kedy sme vodu vyliali naspäť do Dunaja. Zaujímalo nás, čo vlastne znamená ženská práca a ako definujeme politické/fyzické hranice?“

Pomocou svojich diel sa snažíš vytvárať vzťahy medzi ľuďmi, ukázať ich dôležitosť (napríklad Ako byť spolu, Syndróm krehkosti, Love is sharing), či je výber tejto témy spôsobený krízou minimalizácie skutočného, fyzického kontaktu ľudí v postinternetovéj dobe?


„Určite to s tým do istej miery súvisí, no skôr si myslím, že to ide z akejsi mojej podstaty. Odhliadnuc od postinternetovej doby alebo práve prebiehajucej pandémie. Ja som si totiž "vzťahovosť" nikdy ako tému nevybrala, nezadala. Všetko na svete sa nachádza v určitom, prípadne neurčitom vzťahu k niečomu/niekomu ďaľšiemu. Vnímam to ako taký nulový bod. V ďaľšom pláne sa dá skúmať dynamika a dominatnosť cez rôzne aspekty. Mne osobne vždy dávalo väčší zmysel tvoriť s niekým a pre  niekoho. Keď niečo uvaríte, tiež máte väčšiu radosť, ak nejete sám.“

DSC_0252.JPG

 

 

Plánuješ pokračovať v budovaní vzťahov medzi ľuďmi a zdôrazňovať ich dôležitosť vo svojich dielach? 



„Neplánujem, verím že to príde prirodzene tak ako doteraz.“

Tvoríš taktiež ilustrácie. Chcela by si v budúcnosti vytvárať obrazy, ak áno, tak akými by oni mohli byť?


„Nad posunom mojich ilustrácií uvažujem už dlho. Stále mám však zvláštny strach z média maľby ktoré dostatočne nepoznám. Je to taký tajomný vzťah príťažlivosti a odporu. Uvidíme, či ho niekedy prekonám.“

Rozhovor viedla
OKSANA
HOSHKO

oksanahoshko@gmail.com | instagram

Miesto a rok narodenia: Kyjev, 1995

Žije a pracuje: Bratislava

Štúdiá: Národná univerzita štátnej daňovej služby Ukrajiny, 2012 - 2018

Trnavská univerzita v Trnave, 2016 - 2019

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, 2019 - 2021

Aktivity a spolupráce:

Galéria Médium - organizácia podujatí, 2020

Spolukurátorstvo výstavy Smoke and Mirrors, 2020

Kurátorka výstavy Spleen, 2021

Autorka fotografií
EVA
TAKÁCSOVÁ