​

Petra Nela Pučeková vo svojej tvorbe skúma hranice jazyka, výmenu informacií medzi tvormi ľudskými aj neľudskými, ich vzájomnú a neodľúčiteľnú vzťahovosť. V prítomnosti je v autorkinej tvorbe silne citeľný romantizujúci element prírody a rituality s ktorými kriticky pracuje a na ich základe prehodnocuje postavenie ženy v súčasnom kontexte. Prirodzene vyhľadáva pomalé, neinvazívne, tiché, kolektívne, skryté a performatívne.

Bakalársky titul získala na VŠVU v Bratislave na katedre Intermédií. Súčasne pokračuje v magisterskom štúdiu.

​

Čo ťa viedlo k tomu, aby si sa začala venovať umeniu?​

​

“Myslím si, že sklony sa prejavovali už odmalička. Ževraj som bola veľmi živé dieťa, ktoré neustále tancovalo, spievalo, recitovalo básničky a plakalo, no keď mi dali papier a ceruzky, vedela som hodiny presedieť v tichosti. V ôsmej triede na osemročnom gymnáziu som sa rozhodla vyskúšať príjimačky na strednú umeleckú školu a rodičom som to oznámila až keď ma prijali. Otec bol nejaký čas nahnevaný, no mamina ma ihneď podporila. Tak som sa rozhodla prestúpiť. Štyri roky som študovala grafický a priestorový dizajn a aj keď som zo začiatku milovala byť zavretá v dielni a tlačiť na lise, neskôr som si uvedomila, že dlhé vysedávanie za počítačom a práca v komerčnom sektore grafiky ma nenapĺňa. Bola som mladá a na umenie som sa pozerala veľmi romanticky, zaujímalo ma to "niečo" čo vás dojme, alebo vás nechá sa zamyslieť nad svetom, pootočí vašu každodennosť. A to sa mi pri tvorbe loga, alebo corporate identity nikdy neudialo. V tom čase učil na fotke Dano Dida, ktorý mi prvýkrát povedal o intermédiách na VŠVU a dodal, že by som sa mala prihlásiť. Tak som tu.”

​

​