VIKTÓRIA
REVICKÁ
Miesto a rok narodenia: Bratislava, 1997
Žije a pracuje: Bratislava
Štúdiá: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, 2016-
Viktória Revická vo svojej tvorbe pracuje s performativitou a s textom. Prepája sa v nej jej osobný záujem o ekológiu, ktorý sa odzrkadľuje pri myšlienkových východiskách a prístupe k umeleckej tvorbe. Cez spomalenie, vnútorné procesy a scitlivenie sa napája na zraniteľnosť okolia. Pocit krehkosti nám sprostredkováva cez vizuálnu metaforu napr. figy, kompostovania, mimosy pudici či fermentačné kultúry.
Ako a kedy sa začala tvoja cesta v umení?
„Kreslila som ružožltých koňov, od mala veľa fotila, zaznamenávala, pozorovala. Tancovala, písala texty, ktoré mi nedávali zmysel, ale aj všetko, čo prežívam mojim fiktívnym kamarátkam. Vyskakujú mi ešte také zvláštne momenty, kedy som sa hlásila na umeleckú strednú školu, ale pred talentovkami som si zlomila ruku. Moja učiteľka výtvarnej v tom nevidela žiadny problém. Vtedy ma to začalo baviť, kresliť s chybami a rásť v procese horizontálne nie vertikálne. Rozhodla som sa ísť aj tak na gymnázium, kde som bola stratená a prešla som si všetkými ups&downs.
Umenie ma bavilo, no nemôžem povedať, že by som vedome tvorila. Zázrakom sa mi dostali do pozornosti prijímačky na intermédia, ktoré som netušila, čo sú. Zistila som, že je to nekonečné pole možností. Vtedy som vedela, že som správne, aj keď som nedokázala vysvetliť, čo študujem, haha.“
Aký vplyv má na teba univerzita (štúdium)?
„Mám pocit, že VŠVU ma naučila ako rozmýšlať. Pozerať sa na problematiky zo všetkých strán a hĺbok. Nemať za každú cenu jasný názor, ale otvoriť sa možnostiam. Vypočuť rôzne typy odpovedí, načúvať, snažiť sa uchopiť rozmýšlanie iného človeka. Nemyslím iba empatiu, ale skôr aktívne počúvanie druhých a vyhradenie si času, priestoru pre skúmanie odvetia, o ktoré prejavujem v tej chvíli záujem.“
Si študentka odboru intermédií. Ako si vyberáš médiá na stelesnenie svojich myšlienok? Čo je pre teba dôležitejšie: nápad alebo médiá?
„Odpoveď na tieto dve otázky spojím. Vždy je to inak, ale väčšinou príde fascinácia - myšlienka, materiál, situácia, štruktúra, zážitok, blok- niečo, materiálne alebo ideové a snažím sa tomu dať priestor. Najprv vo mne vnútri a potom sa to snažím pretaviť von takým spôsobom ako si to samé žiada. Ale nie vždy to ide, haha. Niekedy to potrebuje čas na dozretie a priestor na dodatočnú racionalizáciu.“
Prenasleduješ nejaký cieľ pri vytváraní svojich umeleckých diel alebo je to spôsob sebavyjadrenia (stavu neistoty, pocitov, úvah)? Ak máš nejaký cieľ, akým spôsobom by si ho chcela dosiahnuť? Ak sebavyjadrenie, ako na teba osobne vplývajú tvoje diela?
„Nie, cieľ nemám, ani nemám pocit, že ide vždy o spôsob vyjadrenia. Tvorbu vnímam ako potrebu. Niečo sa mi páči, niečo ma provokuje, niečo ma zaujme a mám potrebu to preskúmať vlastným spôsobom, svojou optikou. Stále hľadám a nachádzam spôsoby ako svoje vnímanie a videnie interpretovať.“
Myslíš si, že tvoja tvorba iba označuje problematiku alebo poskytuje aj možné spôsoby jej riešenia (napríklad práca MIESTO PRE JEDNÉHO - ostať osamote, PAMÄŤ - prijať seba, PREDSTAV SI, AKO SA MAJÚ TVOJE SLZY…)?
„V práci Predstav si ako sa majú tvoje slzy na tému upozorňujem a predstavujem svoje stanovisko z rozhorčenia, ako je plač vnímaný v spoločnosti. Necítim sa na to, aby som sprostredkúvala riešenia pre druhých, ani si nemyslím, že je to mojou úlohou. Myslím, že je to tak aj pri ostatných projektoch v mojej tvorbe.“
Slová (text, tvoja reč.. napríklad v dielach PAPILÁRNE LÍNIE, PREDSTAV SI, AKO SA MAJÚ TVOJE SLZY, MIESTO PRE JEDNÉHO, MENTÁLNY KOMPOST, ŠARÁDA) tvoria dôležitú súčasť tvojich diel. Okrem textov, ktoré vytvaraš pre svoje diela, píšeš aj poéziu, prózu?
„Texty, ktoré píšem sú patetické, silno metaforické, poetické a zacyklené; mnohokrát až tak, že sa v nich sama nevyznám. Mnohokrát s nimi ani nesúhlasím, čo je veľký paradox, ale prijímam, že tak zo mňa idú a pracujem s nimi. Toľkokrát mi vlastná patetickosť lezie na nervy a nerozumiem jej, ale odkedy som ju začala prijímať, že jednoducho je mojou súčasťou, tak sa mi žije omnoho jednoduchšie, haha. Veľmi mi pomohol moment/pohľad- byť sama sebe diváčkou.“
Plánuješ v budúcnosti vo svojej tvorbe pokračovať vo vývoji témy vnútorných prežívanii a úvah?
„Neviem odpovedať na to, čo bude. Ale môžem povedať, že teraz ma veľmi zaujíma a pracujem s jedlom, fermentáciou, pohybom a prepojitosťami týchto oblastí.“
Rozhovor viedla
OKSANA
HOSHKO
oksanahoshko@gmail.com | instagram
Miesto a rok narodenia: Kyjev, 1995
Žije a pracuje: Bratislava
Štúdiá: Národná univerzita štátnej daňovej služby Ukrajiny, 2012 - 2018
Trnavská univerzita v Trnave, 2016 - 2019
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, 2019 - 2021
Aktivity a spolupráce:
Galéria Médium - organizácia podujatí, 2020
Spolukurátorstvo výstavy Smoke and Mirrors, 2020
Kurátorka výstavy Spleen, 2021